link na stiahnutie: DP_21.-n.-po-Sv.-Trojici

21. n. po Svätej Trojici – 1. 11. 2020

Boží súd a vzkriesenie ako realita prítomnosti

Piesne: 186, 544, 554, 676
Biblické texty: Mt 25,31-46 / 1Tes 4,13-18

Text: J 5,25-29
„Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“
Posledné dni, týždne a možno už aj mesiace podstupujeme testovanie svojich osobností. Nemyslím na to do akej miery je náš imunitný systém odolný voči vírusu, ale na to v aké osobnosti sme vyrástli za ten čas, ktorý sme tu na zemi. Platí totiž, že v kritických situáciách vychádza na povrch to čo inak zostáva skryté, či nie tak zjavné. Pohybujeme sa tak v spektre od pozitívneho k negatívnemu, od toho čo buduje k tomu čo ničí, od lásky k nenávisti, od úcty k neúcte. A v tom všetkom je vpletená viera v každého jedného z nás. Viera je neoddeliteľnou súčasťou života ktorou hľadíme na svoj život ako celok no aj na jednotlivé jeho časti – na to čo bolo, je aj bude. Nie je viera ako viera. Vo všeobecnosti platí, že objektom ku ktorému sa ňou upierame je v nás, alebo mimo nás. A tak môžeme veriť sebe a schopnostiam, sile, zdraviu, múdrosti na jednej strane a veciam, štruktúram, systémom, osobám na strane druhej. Viera, ktorej dávame prívlastok kresťanská – tá ktorej charakteristika je zadefinovaná Písmom sa spája s osobou mimo nás. Tou osobou a zároveň osobnosťou je Boh sám, ktorý sám seba vyjavil v synovi – v Ježišovi Kristovi. A práve On – vtelený Boh je tým skrze ktorého je jedine možné vstúpiť do plnej jednoty s Bohom. A tento Ježiš sa nám vyjavuje pre všetky časy v slove evanjelia – slove apoštolov, ktoré čítame. Slovo je teda bránou k tomu, aby sme boli vo vzťahu s Ježišom a vzťahom s Ním aj vo vzťahu s Bohom. A týmto slovom nám ukazuje cestu ako vykročiť od výzvy z prázdneho života k hodnotám pravej ľudskosti. Táto cesta je cestou znovuzrodenia a života vo večnosti, ktorý nezačína po smrti telesnej, ale začína po tom ako človek zomrie spolu s Kristom už tu na zemi samému sebe. Večnosť je tak záležitosťou prítomnosti, ktorá bude mať pokračovanie po telesnej smrti. Sám Ježiš to vyjadruje v slovách o tzv. „hodine, ktorá prichádza a ktorá je už tu“. Tou hodinou myslí udalosti Jeho vlastného odsúdenia a vzkriesenia. Hodinou Jeho smrti – súdu a vzkriesenia dostáva podoba večnosti tu na zemi celkom nový rozmer. Táto „hodina“ súdu a vzkriesenia sa odohrala v čase a priestore na Golgote a záhrade kde bolo Ježišovo telo uložené. No Ježiš o nej hovorí aj ako o hodine, ktorá príde. A tak nám Ježiš súd a vzkriesenie predstavuje ako proces začal v minulosti a ktorý sa zavŕši raz za hranicou všetkého časného – mimo čas a priestor vo večnosti. A medzi týmito dvomi bodmi sa odohráva život človeka.
Súd a vzkriesenie ako realita prítomnosti
Človeka, ktorý prijíma Kristovo slovo preniká realita Božieho súdu. Tá realita je v tom, že spoznáva vlastnú bezmocnosť a biedu. Spoznáva zlo v samom sebe, ktoré ho preniká naskrz, slová, skutky a myšlienky. Spoznáva jeho deformačnú moc predovšetkým v svojom vlastnom živote. Zároveň však spoznáva Boží hnev, ktorý sa zjavuje na každé zlo v človeku a tak aj jeho súd nad človekom ktorý pácha hriech. Spoznáva však aj realitu toho, že Boh sa rozhodol uchrániť človeka pred odsúdením tak že svoj hnev obracia proti svojmu synovi. Ježiš zomrel a jeho smrť je potvrdením toho, že sa stal účastný Božieho súdu. Nie pre svoj hriech, ale kvôli hriechu celého stvorenia. Kto prijíma toto Jeho slovo vierou ten to prijíma ako znak Božieho milosrdenstva. Súd nad Kristom je tak aj súdom nad každým jedným v Neho veriacim. Lenže slovom evanjelia k človeku preniká i milosť vzkriesenia. Po Božom súde prichádza vzkriesenie k životu. Bez neho by pre človek zostal len priestor pre beznádej. To čo bolo pre hriech mŕtve sa z milosti Božej skrze vieru môže tešiť novému životu. „Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť“ (R 6,5-8). Život večnosti je život v Kristovi, a život v Kristovi vo viere je životom tu a teraz. „Amen, amen …. tá hodina je už tu.“
Súd a vzkriesenie ako realita budúcnosti
„Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval“ (2K 5,10). Rozpor medzi týmito slovami a slovami o súde a vzkriesení ako realite prítomnosti je len zdanlivý. Nešťastným je predstavovať si súd Boží odohrávajúci sa v miestnosti podobnej terajšej súdnej sieni v ktorej sa človek na konci vekov ocitne. K večnosti neprídeme predlžovaním času do nekonečna. Milióny rokov nie sú večnosti o nič bližšie ako prítomný moment života. Večnosť je prítomná vo všetkých okamihoch života. Charakterom večnosti nie je kvantita – množstvo, ale kvalita. Ježiš však podobenstvami o poslednom súde vyjadruje podmienku aj charakter viery. „Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma“ (Mt 25,35). Viera sa prejavuje v živote. D. Bonhoeffer to krásne zhŕňa: „Len ten kto poslúcha verí a kto verí poslúcha“. Tak súd ako aj vzkriesenie sú premietnuté do reality života. Platí preto Ježišovo: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje“ (J 14,21) a slovo v liste Jakuba „Viera bez skutkov je mŕtva“ (Jk 2,18).
Posledné týždne, dni a mesiace testujú v aké osobnosti sme vyrástli. Prijmime to ako výzvu opätovne a nanovo prežiť Boží súd a vzkriesenie k novému životu v Kristovej láske. Amen

Modlitba
Dobrotivý Pane. Prosím podrob ma svojmu súdu tak, aby sa v mojom srdci otvoril priestor pre vzkriesenie k novému životu. Prosím, aby som skrze pokánie a vieru prijímal tvoju milosť a silu k životu v láske. Vzbudzuj vo mne túžbu po Tebe a Tvojom slove, ktoré je prameňom viery a pravidlom života. Nech slová „kto poslúcha verí a kto verí poslúcha“ realitou môjho života. Prosím o to pre obeť môjho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen

Pastiersky list zboru biskupov k Pamiatke reformácie
Milé sestry a milí bratia.
Tohtoročnú pamiatku reformácie, spojenú s 500. výročím prvého prečítania Lutherových 95 téz proti odpustkom na území Slovenska, si pripomíname vo výnimočnej situácii, mimo naše chrámy a spoločenstvá, v ohrození pandémiou. Ale práve tieto okolnosti môžu priniesť o to prenikavejšie impulzy k reformácii dnešnej cirkvi. Skúsme sa na niektoré z nich pozrieť vo svetle Božieho slova z 1Kor 15, 58: A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi. Prečítaný verš a celá 15. kapitola 1. listu korintským kresťanom je výzvou k pevnosti a stálosti vo viere v evanjelium. Jeho jadro pripomína apoštol slovami v treťom a štvrtom verši: „Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.“ Následne rozvíja toto evanjelium silným dôrazom na vzkriesenie: „Ak Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera.“ (v. 17) Veriť v Pána Ježiša Krista, v jeho smrť a vzkriesenie znamená istotu. Istotu života a záchrany. Tak veľmi ju potrebujeme, zvlášť v týchto neistých časoch. Základom reformácie bolo a je zakotvenie v Božom slove. Ono je istotou, je stále, nemenné, zostáva naveky. Táto zakotvenosť nám umožňuje byť otvorení a reflektovať aj výzvy akokoľvek búrlivej a premenlivej súčasnosti.
Pomenujme tri z nich:
Pandémia koronavírusu nám stále zreteľnejšie ukazuje, že život cirkvi sa mení. Stále viac sa odohráva vo virtuálnom priestore. Je to situácia vynútená okolnosťami, ale zároveň zisťujeme, aký je to silný nástroj zvestovania evanjelia. Nemusíme ho tak vnímať iba ako náhradu za bežné stretnutia, ale ako príležitosť a výzvu k šíreniu zvesti o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi všetkým ľuďom, až do posledných končín zeme. Chceme vás však zároveň vyzvať a poprosiť, aby ste nezabúdali na svoje spoločenstvá a aby ste ich neopúšťali. Aby hneď keď to bude možné, ste sa do nich vrátili s novým odhodlaním a nasadením pre šírenie evanjelia a s novou odvahou vyjsť s jeho posolstvom aj mimo chrám. Chceme zároveň poďakovať všetkým, ktorí využívajú súčasné možnosti technológií na to, aby Božie kráľovstvo rástlo medzi nami.
Druhou výzvou je nový zákon o financovaní, ktorý schválila synoda našej cirkvi. Prinesie zmeny. Jeho uskutočňovanie v praxi bude vyjadrením toho, ako nám na našej cirkvi záleží a čo sme pre ňu ochotní spraviť a obetovať. Viac ako o financovanie pôjde o charakter našej cirkvi do budúcnosti. Dokážeme udržať pracovníkov na Božom diele a spoločnú službu a rozvíjať ju, alebo budeme musieť iba šetriť za každú cenu a zredukovať čo sa dá? Prijmite prosím aj túto zmenu ako príležitosť nastaviť našu cirkev do budúcnosti správnym spôsobom.
Tretia výzva sa týka dobrovoľníctva. Chceme vyzvať a poprosiť predovšetkým mladých ľudí, aby neprehliadali výzvy k dobrovoľníckej pomoci súvisiacej s pandémiou. Možností je veľa. Ukážme, že dokážeme o láske, milosrdenstve a obetavosti nielen rozprávať, ale aj niečo spraviť. Toto pozvanie je zároveň pre všetkých, samozrejme pri zvážení zdravotných rizík a zachovaní bezpečnostných opatrení. Ukážme, že aj v týchto neľahkých časoch vieme dbať viac na druhých, ako na seba.
Buďme pevní, neklátiví. Skrze Pána Ježiša Krista máme víťazstvo, máme život. Ako On bol vzkriesený z mŕtvych, aj my budeme žiť. Prajeme vám takúto vieru, aby ste ňou prekonávali každý strach, osamelosť, stres, chorobu, únavu, frustrácie, utrpenie. Modlíme sa za vás, za našu cirkev aj celú situáciu spôsobenú koronavírusom a prosíme, aby ste zostali verní a vytrvalí aj na modlitbách. Pán Ježiš je víťaz, On žije, aj my budeme žiť.
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV Ivan Eľko, gen. biskup ECAV Peter Mihoč, biskup VD ECAV

Oznamy
Osobná účasť na vnútrozborových aktivitách je až do odvolania pozastavená okrem nižšie uvedených.
Štvrtok: 16:30 – online vyučovanie konfirmandov / 19:00 – online skupinka mužov / link k pripojeniu bude zaslaný na vyžiadanie/
Piatok: 18:00 – online dorast (facebook – Liptovsko oravský seniorát, alebo ECAV Hybe)
Nedeľné a sviatočné pobožnosti budú zverejňované na zborovej stránke www.dovalovo.ecavlos.sk a facebookovej stránke: cirkevný zbor L. Hrádok – Dovalovo. Prihláste sa k sledovaniu zborového kanála na www.youtube.com: ECAV L. Hrádok – Dovalovo

Milodary
Pri 5. výročí úmrtia manžela, otca, syna, brata Jána Majerčíka si naň s láskou spomína najbližšia rodina. Prosiac o Božie požehnanie, ochranu a zdravie obetujú pre potreby CZ manželka Ľubomíra, syn Michal, rodičia a sestry s rodinami 120,-Eur.
Na plynofikáciu kostola, fary a zborového domu prispeli: Oľga Slabejová 50,- Eur; Božena Sochorová s vnučkou Kristínou a manželom Tomášom 100,-Eur.
Ďakujeme za prinesené milodary

Modlitby za svet
Prenasledovaná cirkev
Modlime sa za vytrvalosť našich bratov a sestier pre vieru v Krista. Modlime sa, aby nepriateľstvo voči kresťanom bolo sebazničujúce a viedlo k rastu Božieho kráľovstva.
Srí Lanka
Modlime sa za návrat k tolerancii a nenásiliu, ktorými bola Srí Lanka známa. Modlime sa za to, aby cirkev napomáhala k nastoleniu mieru a odpusteniu a aby rástla počtom a v jednote.
Južný Sudán
Modlime sa za uzdravenie a budovanie národa. Modlime sa za oddaných cirkevných pracovníkov, ktorí by boli v národe „soľou zeme a svetlo sveta“.