Veľkonočný pondelok – 13. 4. 2020

Vskutku vstal Pán Téma slávnosti

Program domácej pobožnosti
Pozdrav: Pomoc naša buď v mene Hospodinovom, ktorý stvoril nebesá i zem. Jeho sväté meno buď od nás pochválené a velebené odteraz až naveky. Amen / Pieseň č. 137 / Epištola Kol 3,1-4 / Pieseň č. 128 / Evanjelium J 20,19-29 / Pieseň č. 144 / Zvesť Božieho slova / Modlitba osobná / Otčenáš … / Apoštolské požehnanie: Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Ježišovi Kristovi. Amen / Pieseň č. 156 Text: „A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. A ako šli zvestovať to Jeho učeníkom, ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestuje to mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Mt 28,7-10
Ježišovo vzkriesenie nám ukazuje, že tak ako smrť nemala posledné slovo nad Ježišom nebude mať posledné slovo ani nad nikým, kto verí v Neho. Smrť je viac ako len moment konca pozemského života. Smrť je moc, ktorá ovládla život človeka. Boh vzkriesením Krista jasne deklaruje, že láme putá smrti. Vierou vo vzkrieseného Krista sa človeku otvára jedinečná perspektíva budúcnosti vyjadrená slovom večnosť – večný život. „Lebo tak Boh miloval svet, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v Neho“ (J 3,16). Čo je to večný život? Svedectvo biblických slov nás vyvádza z omylu, ktoré slovo večnosť vzbudzuje – totiž nekonečnosti ľudského bytia po smrti. Večnosť tak ako nám ju predstavuje Slovo Božie je plnosťou ľudského bytia, ktorého stelesnením je sám Kristus. Táto večnosť nezačína až vtedy, keď sa človek ocitne za momentom pozemskej smrti, ale vtedy keď Ježiš vstúpi vierou do nášho životného príbehu. Vtedy sa už skutočne nemusíme báť smrti ani ničoho v živote. Miestom kde sa učeníci majú podľa slov anjelom stretnúť so vzkrieseným – živým Kristom je Galilea. Tam Ježiš predchádza svojich učeníkov – tam ho nájdu. Kde je také miesto stretnutia dnes? Čo je tou Galileou dneška?
Miestom stretnutia so živým Kristom – Galileou dneška je ľudské srdce. Srdce v tomto prípade neznamená len sídlo citu, ale hlbinu života. Tam nás Ježiš predchádza a tam sa s nami stretáva. Vstupuje na miesto kde nieto ničoho dobrého – kde pre hriech vládne smrť. Práve slovom smrť je možné zhrnúť to čo Ježiš opisuje slovami: „Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka“ (Mt 7,21-23). Tou Galileou je hlbina nášho života do ktorej Ježiš vstupuje, aby tam priniesol svoj život. Vie čo tam nájde a napriek tomu a práve preto tam vstupuje. Tou Galileou, ktorá je Ježišovmu vstupu otvorená je srdce človeka ktoré nezostáva na povrchu, ale ide do hĺbky. Do tej hĺbky sme Bohom vedení životnými okolnosťami. A aj keď tam človek nerád vstupuje, pretože tam prežíva hĺbku nezmyselnosti života a slabosti, to je to miesto kde nás Kristus predchádza, aby sme sa s Ním stretli. Hlbina srdca je opakom povrchnosti. Kde vládne povrchnosť tam nedochádza k stretnutiu so životom. Aj preto počujeme výzvu všetkým v Krista veriacim: „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi“ (Kol 3,1-2).
Miestom stretnutia so živým Kristom – Galileou dneška je spoločenstvo cirkvi. Kristus je živým v spoločenstve viery. Učeníci vierou opustia Jeruzalem, aby stretli Ježiša v Galilei. „Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18,20). Miestom stretnutia s Kristom je spoločenstvo veriacich – cirkev. Viera je individuálna záležitosť človeka no nikdy nie je súkromná záležitosť. Vzkriesený Kristus nás predchádza v spoločenstve jeho cirkvi, kde je zdieľaná viera v Neho, kde môžeme prežívať lásku, ktorá je podstatou Boha. Áno Galileou dneška je spoločenstvo cirkvi. Tam nás On živý stretáva v slove sviatostiach, tam nás stretáva v našich zostupoch a pádoch, tam nás stretáva ako zápasiacich o čistotu a posvätenie, ale aj tých, ktorí sa spreneverujú svojmu poslaniu. Tam nás stretáva takých, akými sme, aby svojho mocou nás cez to všetko neustále kriesil k životu viery v Neho. Vzácnym je pre veriaceho spoločenstvo cirkvi, aj keď nedokonalé, lebo tam v spoločenstve viery bratov a sestier stretáva živého Krista.
Miestom stretnutia so živým Kristom – Galileou dneška je svet do ktorého Boh vysiela svojich učeníkov. Podstatou Kristovho diela bola služba lásky. Tá služba lásky je poslaním tých, ktorí Krista milujú. A skrze lásku „svojich bratov sestier“, vnáša Kristus lásku do sveta, aby sa „bratmi a sestrami“ vo viere stali ďalší. Podľa svedectva evanjelistu Matúša, je to práve Galilea kde sú učeníci vyslaní do sveta, aby získavali učeníkov. Miesto ich vyslania je zároveň priestorom realizácie Kristom daného poslania. Svet je plný hľadajúcich, ľudí ktorý sú na ceste k životu. Na tejto ceste im vo viere pomáhame vlastným svedectvom o živom Kristovi. Zároveň aj my sami sme vystavení príležitosti, aby Kristus svojim životom nanovo vstupoval do našich sŕdc.

„Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galilei. Tam ma uvidia!“ Ježišove slová sú usmernením pre nás dnes. Vstupujme na hlbinu svojich sŕdc, buďme súčasťou spoločenstva cirkvi, ale tiež súčasťou priestoru pôsobenia cirkvi. Všade tam totiž môžeme nanovo stretávať Krista, ktorého život vnáša do srdca človeka nový život v plnosti. Vskutku vstal. Táto zvesť veľkonočných sviatkov nech nás opätovne kriesi k životu lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Amen