Veľkonočná nedeľa – 12. 4. 2020

Ježiš Kristus vstal z mŕtvych Téma slávnosti

Program domácej pobožnosti

Pozdrav: Pomoc naša buď v mene Hospodinovom, ktorý stvoril nebesá i zem. Jeho sväté meno buď od nás pochválené a velebené odteraz až naveky. Amen / Pieseň č. 136 / Epištola 1K 15,1-15 / Pieseň č. 141 / Evanjelium J 20,1-10 / Pieseň č. 145 / Zvesť Božieho slova / Modlitba osobná / Otčenáš … / Apoštolské požehnanie: Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Ježišovi Kristovi. Amen / Pieseň č. 150 „Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ Mt 28,1-6
Naprieč celou kresťanskou cirkvou dnes znie posolstvo: Kristus žije. Zvesť ktorá sa nesie dve tisícročia dejinami je tá najnepochopiteľnejšia, akú nám Kristov príbeh zvestuje. Bolo tak tomu už od počiatku. Ani Ježišovi najbližší nechápali. Mária plače pri prázdnom hrobe, učeníci sú po počutí zvesti o tom, že hrob je prázdny zatvorení v dome. Tomáš tiež kladie podmienku, že uverí až vtedy, keď sa dotkne Kristových rán a Kleofáš spolu s ďalším učeníkom odchádzajú smutní z Jeruzalema do Emauz, lebo ich nádeje sú Kristovým ukrižovaním zmarené. Dnes keď nemáme možnosť počuť z úst vzkrieseného Ježiša svoje meno tak ako Mária, či slová „pokoj Vám“ ako učeníci. Nie je nám daná možnosť vložiť svoje ruky do Kristových rán, či stolovať s Ježišom tak ako Kleofáš. V čom sa teda rodí viera ľudí o ktorých počujeme z veľkonočného evanjelia a v čom sa rodí viera všetkých tých, ktorí prišli po nich a o ktorých Ježiš hovorí: „Blahoslavení ktorí nevideli a predsa uverili“ (J 20,29)? Viera vo vzkriesenie sa rodí v osobnom stretnutí so vzkrieseným Ježišom. Keď Ježiš prehovorí Jemu blízkym spôsobom skrze slovo a čin vtedy zároveň otvára priestor pre vieru. To navonok abstraktné slovo (Mária, Pokoj Vám), či čin (výzva vložiť ruky do rán alebo stolovanie) ktoré keď zopakuje ktokoľvek iný zostáva bez života z Kristových úst život prináša. Je to slovo, ktoré v nich vzbudilo vieru a to isté slovo vzbudzuje vieru aj dnes. To je to tajomstvo slova, ktoré nie je obyčajným slovom, ale slovom Boha, ktorý má moc. Pri učeníkoch sa naplnili slovách Ježiša: „každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené“ (L 10,11). Boh napĺňa hlbokú túžbu učeníkov po živom Ježišovi. To isté slovo znie aj nám dnes skrze Písmo. Otázka však znie: „Akých nás toto slovo nachádza?“ Zdá sa, že cestu k životu majú otvorenú hľadajúci. Tí, ktorí túžia po živote ako niečom deň čo deň sa opakujúcom. Tí, ktorí sú akoby na ceste za cieľom. Opakom sú tí, ktorí už tu na zemi našli cieľ, sú si istý tým čo prijali, predovšetkým sú si istí sami sebou. Veľkonočné ráno svojho zvesťou je opätovným pozvaním k životu tých, ktorí na svojej ceste ten Život vierou už prijali, ale aj tých, ktorí Život v jeho skutočnej hĺbke hľadajú. Aj o vzkriesení platí to, čo pisateľ listu židom vyjadruje slovami: „Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme“ (Žid 11,1). Vzkriesenie je Božím dielom. Ježišovo vzkriesenie je odpoveďou na Ježišovu otázku na kríži: „Bože môj Bože môj prečo si ma opustil?“ V nej sa Ježiš nepýta na dôvod svojho utrpenia – prečo tak trpí, ale na význam jeho utrpenia – aký zmysel má. Vzkriesenie je jasnou Božou odpoveďou na význam utrpenia, toho k čomu to Kristovo utrpenie smeruje. Všetko to smeruje k životu, ktorý víťazí nad smrťou a pominuteľnosťou. Smeruje od beznádeje k nádeji, smeruje to od sĺz k radosti, od strachu k pokoju. Vzkriesenie je Božím dielom, ktorého hĺbku je možné uchopiť len vierou. Ježišovo vzkriesenie nie je znovuoživenie, nie je to návrat do života, ktorý opäť skončí smrťou. Ježišovo vzkriesenie je novou existenciou nad ktorou už smrť nemá moc. Apoštol Pavol to krásne vyznáva: „Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním“ (R 6,9). Neumiera viac. Vzkriesenie je zlomením moci smrti. Slovami „Čo hľadáte, živého medzi mŕtvymi?“ dopĺňa ev. Lukáš správu o vzkriesení. Ježiš už viac nepatrí do skupiny zosnulých – hoci aj tých najslávnejších ľudí v dejinách. Kresťania nehľadajú Krista tam, kde ho iní zaradili. On tam nepatrí. „Smrť už nepanuje nad ním“ (R 6,9). Od kríža – miesta kde triumfuje smrť, nás veľkonočné ráno posúva k hrobu, miestu kde triumfuje život. Smrť ako moc ktorá zatemňovala a spochybňovala všetky ľudské snahy o dobro a lásku je prežiarená mocou svetla nového života. „Niet ho tu, lebo bol vzkriesený“. Na mieste, kde smrť na ženy „dýcha“ z každej strany sa nemajú báť. Aj keď nerozumejú tomu čo sa deje uposlúchnu hlas, ktorý im hovorí aby sa vrátili k učeníkom a zvestovali ich čo sa stalo. A na tejto ceste porozumejú – tam totiž stretnú samého Ježiša. Ten skutočný Život stretávame na ceste životom práve vtedy, keď sa necháme viesť posolstvom od Boha, ktorému spočiatku nemusíme celkom rozumieť. Avšak na tejto ceste sa prehlbuje skúsenosť so živým Kristom. Život viery je kráčaním takouto cestou na ktorej sa nám Kristus dáva poznávať ako víťaz nad smrťou. Vzkriesenie je pravdou, ktorá oslobodzuje. „Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal.“ Ježišove slová sa stávajú skutočnosťou tak ako to povedal. Slovo predchádza tomu čo sa bude diať. To isté slovo znie skrze evanjeliá svetu dodnes, aby sme v tomto slove našli slobodu k skutočnému životu v plnosti. „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“ (J 10,10). Ježišovo slovo predchádza aj nás dnes a túži sa stať skutočnosťou aj v našich životoch. Vzkriesenie Krista nás na túto cestu opätovne pozýva preto, aby sa pravda, ktorá oslobodzuje stala životom v nás.

Naprieč celou kresťanskou cirkvou dnes znie posolstvo: Kristus žije. Toto posolstvo nám aj dnes znie do kontextu našich životov ktoré smerujú k bodu pozemskej smrti. Sme ale pozvaní, aby sme kráčali cestou viery v Život – Krista, ktorý jasne prehlasuje: „Kto verí vo mňa bude žiť aj keď by umrel“. Sme pozvaní k radosti, vďake, nádeji a odvahe žiť život viery vo vzkrieseného Ježiša Krista. Amen